Uhorskí králi v druhej polovici 13. a začiatkom 14. storočia darovali zemanom okrajové majetky Sielnice, no Sielnicu si nechali. Sielnica zostala aj neskôr kráľovským majetkom. Bola majetkovou súčasťou hradného panstva Liptov. Po zbúraní hradu Liptov, od poslednej štvrtiny 15. storočia, patrila Sielnica ku hradnému panstvu Likava. Toto okrajovo ovplyvnilo aj povinnosti Sielničanov k užívateľom hradu. Tí pridelili časť tamojších majerských polí sielnickým roľníkom, pričom im zmenili povinnosti.
Areál hradu Liptov a okolité lesy ostali súčasťou sielnického chotára. Tu je teda začiatok spoločenstva majiteľov lesov. Sú to lesy v doline Sestrč o výmere cca 269 ha. Spravovala ich správa mestečka. V strede Sestrčskej doliny, na kopci pod závozom idúcim na Poľanu bola horáreň. Horár mal na starosti ochranu a pestovanie lesov. Mešťania – občania boli pri ich úžitku pôvodne rozdelení do dvorov – usadlostí, ktorých bolo 16. Začiatkom 20. storočia ich nahradili „sesie“ (sesia - z latinského usadlosť, dvor), ktorých bolo 32. Takéto rozdelenie sa používalo až do zániku Urbáru – Komposesorátu v roku (1958).
Po zrušení poddanstva získala Sielnica horu „Suchú“ o výmere 536 ha. Lesy v katastri obce Kvačany získali kúpou od šľachtica Dvornokoviča roku 1868 o výmere 405 ha. Do roku 1958 sa pre spoločenstvo používal názov „Urbár – Komposesorát“. Komposesorát bol v doline Sestrč. Toto spoločenstvo prestalo fakticky existovať roku 1952, keď na základe zákona prevzalo časť jeho majetku Jednotné roľnícke družstvo v Lipt. Sielnici. (orná pôda, lúky, pašienky…). Zákonom SNR č. 2/1958 Zb. boli lesy dané do správy a užívania Krajskej správe lesov v Žiline. Týmto zaniklo spoločenstvo aj po stránke právnej.
Po politických zmenách sa 16. decembra 1990 zišlo ustanovujúce zhromaždenie nového subjektu „Združenie majiteľov lesov a ostatného majetku urbariátu“. Schválené boli dočasné stanovy a združenie bolo zaevidované ako občianske združenie na ministerstve vnútra. V roku 1996 sa v zmysle zákonných úprav zmenil názov na „Pozemkové spoločenstvo urbariátu“ a spoločenstvo získalo právnu subjektivitu. Majetok spoločenstva tvorí súhrn majetkových hodnôt, ktoré spoločenstvo vlastní a ktoré sú určené na plnenie jeho úloh.
Činnosť spoločenstva sa riadi zákonom č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v jeho platnom znení, ako aj ostatnými zákonmi a právnymi normami SR v ich platnom znení, ktoré súvisia s činnosťou spločenstva.
Najvyšším orgánom spoločenstva je Valné zhromaždenie. Riadne Valné zhromaždenie sa koná 1 x ročne a zvoláva ho výbor spoločenstva.
Výbor spoločenstva je výkonným a štatutárnym orgánom Spoločenstva. Riadi činnosť Spoločenstva medzi zasadnutiami Zhromaždenia a rozhoduje o všetkých záležitostiach, o ktorých to ustanovuje Zákon, Zmluva, alebo o ktorých tak rozhodne Zhromaždenie, ak tieto záležitosti nie sú zverené Zákonom iným orgánom spoločenstva. Za Výbor navonok koná Predseda výboru.
Dozorná rada kontroluje činnosť Spoločenstva, a prerokúva sťažnosti členov Spoločenstva. Dozorná rada zodpovedá za výkon svojej činnosti Zhromaždeniu.
Členovia výboru PSU:
Členovia DR PSU:
Pracovníci PSU:
Kontakt :
Predseda Milan Straka : 0948 352 231 ,
Podpredseda Ján Kuna : 0948 095 954,
E - mail : urbarls@urbarls.sk,
www - urbarls.sk
