Sielnicu zaraďujú historici k najstarším dedinám v Liptove, vyvíjajúcej sa už v rodovej spoločnosti. Územie sielnickej občiny siahalo až na územie dnešnej Oravy.

Uhorskí králi v druhej polovici 13. a 14. storočia darovali zemanom okrajové územia otčiny, na ktorých vznikli nové dediny. Sielnica ostala aj naďalej kráľovským majetkom a súčasťou hradného panstva Liptov.

Sielničania sa usilovali vymaniť zo závislosti k hradu a získať práva mešťanov. To sa im podarilo v roku 1463, keď im kráľ Matej udelil určité práva a Sielnica sa vyvíjala ako mestečko.

Okrem povinností, ktoré mali voči hradu, mali aj určité výhody. Okrem iných, mohli pre svoju potrebu rúbať drevo v hradných lesoch.
Keď roku 1474 dal kráľ Matej hrad zbúrať, ostal jeho areál a okolité lesy súčasťou sielnického chotára. Tu je teda začiatok spoločenstva majiteľov lesov. Sú to lesy v doline Sestrč o výmere cca 269 ha.

Spravovala ich správa mestečka. V strede Sestrčskej doliny, na kopci pod závozom idúcim na Poľanu bola horáreň. Horár mal na starosti ochranu a pestovanie lesov. Mešťania – občania boli pri ich úžitku pôvodne rozdelení do dvorov – usadlostí, ktorých bolo 16. Začiatkom 20. storočia ich nahradili „sesie“ ( z latinského usadlosť, dvor), ktorých bolo 32. Takéto rozdelenie sa používalo až do zániku urbariátov (1958).

Po zrušení poddanstva získala Sielnica horu „Suchú“ o výmere 536 ha. Lesy v katastri obce Kvačany získali kúpou od šľachtica Dvornokoviča roku 1868 o výmere 405 ha. Do roku 1958 sa pre spoločenstvo používal názov „Urbár – Komposesorát“. Komposesorát bol v doline Sestrč.
Toto spoločenstvo prestalo fakticky existovať roku 1952, keď na základe zákona prevzalo časť jeho majetku Jednotné roľnícke družstvo. (orná pôda, lúky, pašienky…)

Zákonom SNR č. 2/1958 Zb. boli lesy dané do správy a užívania Krajskej správe lesov v Žiline. Týmto zaniklo spoločenstvo aj po stránke právnej. Po politických zmenách sa 16. decembra 1990 zišlo ustanovujúce zhromaždenie nového subjektu Združenie majiteľov lesov a ostatného majetku urbariátu. Schválené boli dočasné stanovy a združenie bolo zaevidované ako občianske združenie na ministerstve vnútra.

V roku 1996 sa v zmysle zákonných úprav zmenil názov na Pozemkové spoločenstvo urbariátu. Je to spoločenstvo s právnou subjektivitou. Majetok spoločenstva tvorí súhrn majetkových hodnôt, ktoré spoločenstvo vlastní a ktoré sú určené na plnenie jeho úloh. Základom majetku je lesná, poľnohospodárska a ostatná pôda a porasty, ktoré na nej rastú a nadobudnutý hnuteľný majetok.

    • Spoločenstvo má k 1. januáru 2012 382 členov
    • Hospodári na 1008 ha lesnej pôdy
    • Z toho sú hospodárske lesy o výmere 308 ha
    • Ochranné lesy o výmere 700 ha
    • Lesy o výmere 164,18 ha prevzalo v roku 2001 Lesoochranárske zoskupenie VLK na dobu 40 rokov
    • Lesy v doline Suchej o výmere 711,98 ha sú v ochrannom pásme V. stupňa TANAPU